Slovensko je krajinou expertov. To vám potvrdí každý expert na sociológiu. Aj keď ešte stále zaostávame za čehúňmi, ktorí sú expertmi na všetko, na Slovensku je spoločensky prijateľné byť expertom aspoň na tri oblasti, teda mimo klasických odborov ako politológia, výchova detí a hokej. A keďže mám približnú znalosť o niektorých veciach, poradím vám, ako sa stať skutočným odborníkom na gastronómiu, gurmánom, gourmetom, Pospíšilom a Topoľským v jednej osobe alebo ešte lepšie tzv. foodiem. To je taký človek, ktorý je príliš blbý na to, aby mal iné sofistikovanejšie hobby, preto za svoju záľubu prehlásil telesnú potrebu prijímania potravy. Možno raz prídu tie pekné hipsterské časy, kedy aj sranie bude rešpektovaná voľnočasová aktivita a potom príde rad aj na nás crapies, ale zatiaľ sa venujme len jedlu.
Začiatky
Správny foodie sa vždy sťažuje. Preto nikdy nevynechajte príležitosť pripomenúť každému žalostnú úroveň slovenskej gastronómie. Je to všade samý eidam, kečup a vegeta! Že ste celý život prežili na špagetách so strúhanou tehlou, chlebe vo vajci s kečupom a mankinu dusenú ryžu s podravkou si dávate ešte teraz každú nedeľu a často aj v pondelok nosíte v plaste do roboty, to nikomu nepovedzte.
Preto sa v urbánnom prostredí Bratislavy logicky nedá skoro nikde dobre najesť. Ak áno, tak jedine v Šeratone alebo naopak v zasmradenej hipsterčine, kde majú namiesto lustrov hrdzavé hliníkové kýble a jedálnom lístku z imitácie socialistického večerníka iba tri jedlá, z toho jedno práve nemajú. Lebo ako vie každý správny foodie, len malá ponuka je zárukou čerstvosti. Preto sa každý foodie skôr alebo neskôr dostane do kritického bodu, kedy už len pičovanie nestačí, ale bude musieť niečo uvariť.
Aktivity
Varenie zvládne každý retard, preto sa toho nebojíme. Začneme niečím jednoduchším, kľúčovým slovom je však exotika. Odporúčam kuskus. Blbuvzdornejšia potravina asi neexistuje – kuskus nasypete do nádoby, zalejete vriacou vodou, pridáte soľ a lyžicu oleja a čakáte tri minúty. Gratulujem, práve ste navarili. Nezabudnite si to na konci posypať nejakou zelenou burinou (pozor, nie tou dracénou, čo máte na chodbe) a šľahnúť na instagramy. Hešteg india, hešteg cooking, hešteg malsomsiobjednatpizzu.
Toto však funguje len ak si varíte sami. Každý správny foodie musí občas navariť aj pre niekoho iného, ideálne pre iných foodies. Na to mám jeden užitočný lifehack, a síce urobiť nejaké úplne bežné jedlo, ale dochutiť ho niekoľkými ingredienciami, ktoré sú buď úplne od veci, alebo ich tam vôbec necítiť, ale znejú dobre. Napríklad sa rozhodnete uvariť tekvicový prívarok a upiecť čerešňovú bublaninu. Do tekvicového prívarku pridajte šafrán. Ten nemá vôbec žiadnu chuť, ale je kurva drahý a zafarbí to na žlto. Do bublaniny zase drbnite rozmarín. Alebo tymian. Alebo estragón. Že prečo toto všetko? Lebo „tekvicové soté so šafranom“ a „cherry sponge cake s rozmarínom a tymianom“ znie o dosť lepšie ako tekvica na smotane a bublanina, omg! A zároveň tým odhalíte, kto je skutočný foodie a kto je iba zaprdený sedlák, čo žerie kebaby do ruky a smažáky s tatarkou. Lebo true foodie vám hneď povie niečo ako „výborné, ten tymian to tak oživil a rozmarín tomu dal zase zaujímavú textúru“. Keď niekto bude tvrdiť, že to chutí ako bublanina, tak viete, že to nie je žiaden foodie a gourmet a už ho v živote nemáte pozvať na jedlo.
Taktiež dbáme na sezónnosť. Tá sa síce v dobe, keď si môžete čerstvé jahody kúpiť aj v novembri, definuje dosť ťažko, no v modernej gastronómii to znamená asi to, že v istom období roka žerieme to, čo by sme inak nezobrali do huby ani keby to bolo položené medzi prsiami nahej Emmy Watson. Napríklad v máji musíme jesť špargľu. Síce to chutí ako sadenice tulipánov a je úplne jedno, ktorý z tej širokej škály dvoch spôsobov prípravy si vyberiete, ale zase sa toho urodilo pokkt a je to čo? Sezónne! A na jeseň sa zase povinne tlačíme tou žltou tekvicou, čo sa volá ako japonský ostrov.
Pasivity
Dizajn je kľúčové slovo modernej doby, a to platí aj pri jedle. Nikoho v podstate nezaujíma, ako jedlo chutí, hlavne musí dobre vyzerať. Keď máte doma ešte normálne biele taniere kruhového tvaru, tak ich okamžite choďte vyhodiť, ale tak, aby vás nikto nevidel. A bežte si kúpiť taniere týchto tvarov: štvorec, obdĺžnik, kosoštvorec, lichobežník, trojuholník, ovál, osemuholník alebo trapezoid. Farba má evokovať jedlo čo najmenej, čiže ideálne čierna, modrá alebo tyrkysová. A najdôležitejšia vec: veľkosť! Tanier musí byť čo najväčší a najťažší, tak aby sa s dizajnom jedla na ňom pohodlne pracovalo. Ak si nie ste istí, urobte si skrinkový test. Dajte taniere do skrinky nad linkou a keď sa vám podarí zavrieť dvierka, tak ste kúpili zle a potrebujete väčšie. Napriek tomu, že máme tanier, na ktorý by sa zmestila denná stravovacia jednotka Traubnera s Golonkom, dávame naň minimum jedla a ukladáme ho zásadne vertikálne na seba. Zvyšok priestoru si ponecháme na ozdobu - vetvičku bylinky, jednu vňaťku pažítky a najmä to najdôležitejšie – bariéru z 10 až 17 kvapiek balzamikovej redukcie (viď. titulný obrázok).
Na závěr si ještě rychle prosfištíme slofíčka:
arbório – taká drahá ryža
ačeto balzamico – niečo medzi octom a veľmi zlým červeným vínom
parmidžáno redžáno / grana padáno – používame namiesto strúhaného eidamu
mocarela bufala – používame namiesto krájaného eidamu
fua grá – scirhózovatelá husacia pečeň
žilien – nakrájané na malé rezance, majte po ruke rýchloobväz a jód
žardén – nakrájané na veľmi malé kocky, radšej to ani neskúšajte
crém fréš – úplne jak kyslá smotana
ristretto – to je to, čo chcete, keď si dávate malé piccolo
kiš – taká francúzska pizza
karpáčo – jak tatarák, ale krájané
gazpáčo – studená polievka
crém brylé – vanilkový puding, ktorému musíte rozmlátiť pripálený vrch, aby ste ho mohli jesť
crép – palacinka, ne?
ót kuizín – jedlo, na ktoré nemáte prachy
Nemáte za čo. Nabudúce si napíšeme, ako sa stať znalcom vína.
