Pokiaľ alternatívne médiá nepreukážu opak, dva je viac ako jeden. A dnes máme až dva dailytrashe v jednom článku, no čo môžete chcieť viac? Aha, no tri, ale tak chápete...

 

Nika Karch - Zázrak

 

Ľudia si od počiatku vekov kladú dôležité a zásadné otázky. Ako napríklad, či dosiahne ľudstvo niekedy nesmrteľnosť, či osídlime iné planéty, kam sa podeli články o károvi, alebo prečo ten, čo nevie spievať, spieva. Tú poslednú otázku kedysi dávno položil Igor Timko, s nemalou mierou sebakritiky. Tým jednak potvrdil, že je rovnako dobrý filozof ako spevák a dvojak raz a navždy zmenil tvár slovenského šoubiznisu. Alebo aj nie, to je jedno. V každom prípade som si na to znova spomenul, keď na mňa vybafla nová Nika Karch, známa aj ako vokalistka známeho hitu Čerešne (vyslovuj „ševešne“).

 

Od čias Timka sa však čo-to zmenilo, ja som starší a sprostejší, preto mám pocit, že som na túto jeho otázku našiel odpoveď. Slovensko je jednoducho krajinou paradoxov, kde chudobná sedlač a obhajcovia tradičných hodnôt šíria múdrosti promiskuitného kšeftárskeho bratislavského milionára, kde týpek, čo vyzerá jak princ Bajaja, označuje druhých za hipsterov, alebo kde sa černoch z Mali bojí imigrantov. No tak prečo by tu mali spievať ľudia, ktorí to vedia a nie takí, ktorí nevedia pomaly ani rozprávať, no ne?

 

Zároveň som zistil, že dnešnej populárnej hudbe nerozumiem. Akože nie takým štýlom, že by som sedel niekde na lavičke v parku a na omladinu, ktorej mrmle z mobilu nový Špiritus, hulákal „Toto je hudba? Toto? To my keď sme boli mladí, to bola hudba! Prodigy, Scooter, Westbam, nie toto!“, ale jednoducho doslova nerozumiem.

 

Tak napríklad: prečo si speváčka dá umelecké meno, ktoré zo všetkého najviac pripomína citoslovce kašľania (resp. prečo si ho neprechyľuje)? A keď teda, tak by sa mohla aspoň pred spevom poriadne vychrchlať, ako ja vždy pred písaním článku, potom by sa jej možno nestalo, že by hneď po 40 sekundách zaznelo niečo ako „najžnžejša láska“. ČDP? A ďalej „tvoje verše voja“, „usťa stále mávam“, „obaja budeme ufsieli“ a tak podobne. Snáď rozumiete, že nerozumiem. Našťastie, ďalšiu strofu sa Nika naučila, zrejme s pomocou najlepších slovenských logopédov, obstojne vyartikulovať – „čo to znamená, keď sa podlamujú kolená“. Nie je to síce taký rým ako zbojník - dvojník, no aspoň máme ďalší materiál na zamyslenie, lebo podlamovanie kolien môže indikovať kadečo. Mne sa naposledy podlamovali, keď som pil s Milom. Tu ale zase nerozumiem, že v časoch, keď vďaka autotune môže aj Vratko Rohoň znieť ako Whitney Houston, to Nika vytiahne ako kolenááá-eeee-uuuu-aaaah.

 

Ale potom prichádza refrén!

Veď život, to sú tie maličké zázraky

keď spolu každý deň nájdeme oblaky.

 

Karch má okrem respiračnej sústavy asi aj niečo s krkom. Lebo ja nájdem oblak tak v 75% prípadov, keď som niekde vonku a trochu zdvihnem hlavu, preto som to za zázrak nikdy nepovažoval, dokonca ani za maličký. Zrejme by som to bral inak, keby som taký oblak našiel vo vrecku nohavíc, na dne koša na bielizeň alebo zavesený na karičke od kľúčov. To by ma tiež dosť vystrašilo, ale snažím sa byť človek racionálny, takže by som si overil, či doma nemáme niekde otvorenú pixlu s toluénom. Veď ako povedal Mahátma Einstein, „to najjednoduchšie riešenie je spravidla to najsprávnejšie“.

 

Jaj, oné, aj video to má. To je celkom v pohode, lebo je také tmavé, že tam hovno vidíte, aj keď si jas na monitore dáte na stovku. Dvaja ľudia tam tancujú a je im vidno nohy a potom je tam spomalený záber, ako sa rozjebáva niečo, čo vyzerá ako horiace zrkadlo alebo veľká zrkadlová petrolejka. Nerozumiem, načo by niekto zapaľoval zrkadlo a kde dostať zrkadlové petrolejky, tak keď obraz išiel pospiatky, čakal som, že to ukážu. Ale prd, dočkal som sa len titulkov a sklamania. Dva exspirované poukazy do liečebne pľúcnych a respiračných ochorení z desiatich.

 

 

 

Katarína Knechtová: Motýľ Hlavolam

 

Knechtová na nás huláka z rádií asi rovnako dlho ako Tásler, čo má aj svoje pozitíva, lebo už si nepotrebuje vymýšľať nejaký pseudoexotický umelecký pseudonym. Takže sa stále volá Katatarína Knechtová a nie napríklad Rina Knecht podľa vzoru Nika Karch. Vďakaficovi aspoň za to. Ale pri tejto skladbe nerozumiem už názvu. Motýľ hlavolam, čo to do riti tak asi môže byť? Zamyslel som sa možno aj na tri sekundy a na nič som neprišiel, takže to bude asi iba zhluk náhodných slov ako napríklad „podoj dúhu“ alebo „sociálna demokracia“. A v súvislosti s tým mi napadlo, že by sme mohli urobiť články trochu interaktívnejšie, takže tu máte dva stĺpce slov, vľavo zvieratá a vpravo rôzne iné podstatné mená:

 

ropucha                              peňaženka

bzdocha                              atmosféra

vtákopysk                          žalúzia

rosomák                             kontajner

mravčiar                              garniža

zubor                                   tajomstvo

hroch                                   ruksak

lienka                                   pokánie

výr                                         migréna

útloň                                    narodeniny

 

Slová ľubovoľne pospájajte a o výsledok sa podeľte v diskusii. Keď vzniknuté slovné spojenie použijú Peteraj, Jaroš alebo Fefe z Hexu (a že ich na sto percent použijú), môžete si pripísať kredit, že ste to vymysleli vy. Karch-karch, ale poďme ďalej.

 

Čo sa týka textu, tak Katke je rozumieť o dosť lepšie než Nike, ale len do nejakej 50. sekundy po „noc je siecnou“. Navyše asi 40% textu tvorí nasledovný refrén...

 

Na na na na na na

na na na na na.

 

...a na tom nie je veľmi čo pokaziť. Rovnako ako na „táto noc nikdy neskončí“ v ďalšej strofe. Toto slovné spojenie znamená pre slovenský kuschelpop rovnako veľa ako „šesi ruky hore“ pre slovhop. Preto keď ho nepoužijete, okamžite strácate akreditovaný vstup na galavečer Análsoft Litera a možnosť zadarmo sa nažrať. Navyše sa to parádne rýmuje s ostatnými použitými bezlepkovými textárskymi klišé ako „nebol lístok spiatočný“ alebo „nebom polnočným“.


 

No dobre, text veľmi nenadchne, ale videoklip je veľmi svieži. Ak som dobre pochopil (je však dosť možné, že aj nie), tak sa odohráva z pohľadu motýľa alebo iného lietajúceho hmyzu. Ten si tak poletuje Knechtovej po byte, očucháva rozkrojený karfiol, ktorý Katka zabudla na kuchynskej linke, obdivuje sprchovú hlavicu a premýšľa, či je taká lesklá, lebo je nová, alebo preto, že ju Katka vyčistila Fixinelou proti vodnému kameňu a nakoniec vletí Katke do vlasov. Bŕŕŕ. Celkom originálne, navyše video poskytuje aj pridanú hodnotu v podobe odpovede na závažnú entomologickú otázku, a síce či dokážu motýle cúvať. Odpoveď je áno. Tri akciové balenia Biolitu z desiatich.