"Serte na to, všetko už bolo napísané," povedal JK svojmu dvanásťčlennému tímu pri crossfite na Golgote. A oni ho počuli a aj tak si tie slová nezobrali k srdcu. Čo chcem týmto historickým úvodom povedať je to, že prísť s originálnou témou je rovnako ťažké, ako zabaviť sa na Paneláku bez predošlého absolvovania lobotómie. Preto sa netreba čudovať, že témy sa opakujú. Aj keby som napísal článok o korelácii medzi hmotnosťou pozitrónu a playlistom rádia Viva, našlo by sa aspoň päť ľudí, ktorí by povedali „Toto som už čítal." Takto by som vysvetlil svoj pocit hanby za to, že píšem o niečom, čo ste čítali stotridsaťosemkrát. Lenže ja sa za to vôbec nehanbím.

 

Personalisti alebo ejčáristi sú ľudia, spravidla ženského pohlavia, ktorí s nami žijú na jednej planéte. Ale to aj delfíny a vôbec im nerozumieme. Vždy ma pobavia rôzne variácie ich článkov o tom, ako dostať svoj vysnívaný džob, ktoré si prečítajú iba iní ejčáristi a ja. Raz za čas sa toho chopí mainstreamové médium a vznikne článok s radami ako sa správať na pohovore. A aké bývajú tie rady jednoznačné – nebuď plachý, nebuď sebavedomý, nestlač ruku málo ani veľa, neklam, ale prifarbi svoje skúsenosti, blabla. Povedal som si, že treba skutočný návod ako na to od šikovného človeka, teda mňa. Mám za sebou desať úspešných pohovorov z dajme tomu sto pokusov, takže desaťpercentná úspešnosť. A dám vám svoje rady zadarmo. Tak poďme na to.

 

Prvý krok ja absolútne nečakaný a sám osebe vypovedá o nesmiernej kvalite mojich rád. Ak chcete dostať robotu, musíte poslať životopis, alebo cívičko v odbornom žargóne. Čo od vás ejčáristi očakávajú, je prispôsobenie svojich skúseností pozícii, na ktorú sa hlásite. A to dáva logiku, veď preto bývajú inzeráty s úplne konkrétnymi predstavami o kandidátovi a vôbec nie s balastom zbytočných požiadaviek. Preto sa prispôsobujte – ak chcete byť žeriavnikom a doteraz ste boli iba čašníkom, tak si do cívička napíšte: asistent žeriavnikov s ich gastronomickými požiadavkami. Vidíte, aké to je jednoduché. Niektoré firmy vyžadujú aj motivačný list, z prečítania ktorého skúsený ejčárista hneď vie, aký ste dobrý v písaní motivačných listov. A to môže byť dôležitá kvalifikácia, napríklad keď sa hlásite na pozíciu s názvom kompozér motivačných listov. Pri písaní motivačného listu si uvedomte, že ho bude čítať žena a podľa toho ho upravte. Môžete nenásilne zakomponovať citlivé vety: „Mám rád deti, lebo sú také zjatunké, aj tehotné ženy sú kjasnučké.", alebo evitovky „Mrzí ma, že na pokojný život vlastne nemáme čas. Chcem zobrať svoj život do vlastných rúk a vybudovať si SVOJ svet, lebo ináč vybudujem svet niekoho INÉHO." Šance na prijatie dramaticky stúpajú.

 

Verím, že prvý krok ste zvládli a pozvali vás na osobný pohovor. Tu sa aj muži trápia s dilemou, ktorá trápi ženy už od paleolitu – čo si na seba obliecť. K téme oblečenia na pohovor majú vždy potrebu vyjadriť sa ítečkari, ktorí spomenú, ako išli na pohovor v kraťasoch, s ponožkami v sandáloch, kastrólom na hlave a špagetami bolognese v plastovom pohári so šľahačkou navrchu. Tých si nevšímajte, je to iba obyčajná snaha zapojiť sa do konverzácie s ľudmi, ktorých modzog nefunguje v binárnej sústave. My obyčajní ľudia sa oblečieme obyčajne, ale pozor, s prvkom neobyčajnosti, aby si nás ejčárista ženského pohlavia zapamätal. Ako dosiahnuť neobyčajný prvok? Jednoduché, napríklad si odtrhnite jeden rukáv od saka. Alebo si uviažte motýlika na zápästie. Týmto si vás ľahko zapamätajú. Ďalší často diskutovaný prvok je podanie ruky. Tu treba ísť na istotu, stisknite podávanú ruku a potom povedzte „Povedzte mi, kedy stačí," a postupne zosilňujte svoj stisk. Týmto presne trafíte požadovanú silu stisku.


Nastáva samotný rozhovor. Tu sa vyžaduje úprimnosť, ale je to rovnaký druh úprimnosti, aký sa vyžaduje od mužov v manželstve. Keď príde žena v nových šatách a povie „Úplne úprimne mi povedz, čo si myslíš," tak sa neodporúča odpoveď „Pekné šaty, ty vypasená veľryba." Dôležité je aj pôsobiť sebavedomo a udržiavať očný kontakt. Pre ľudí, ktorí sa boja očného kontaktu, odporúčam slnečné okuliare, prípadne sa celý čas pozerať ejčaristke na prsia, lebo nie je nič sebavedomejšie ako muž pozerajúci sa bez hanby na kozy. Upozorňujem, že je dôležité vyvarovať sa nepríjemného očumovania, ale použiť pozitívny obzerací pohľad, ktorý žene zvýši sebavedomie. Aký je rozdiel medzi týmito pohľadmi, vám dokážu vysvetliť iba ženy. Zásadne sa nepozeráme na stenu, lebo ejčáristi dobre vedia, že klamať sa dá iba vtedy, keď sa im nepozeráte do očí.

 

Samotné diskusné témy rozpíšem v bodoch, lebo je to prehľadnejšie a článok tak vyzerá dlhšie:

 

Prečo chcete u nás pracovať – krásny príklad úprimnosti, nesmiete povedať, že vám ide iba o peniaze a v princípe vám je jedno, kde budete pracovať, pokým bude chodiť výplata načas. Predstierajte nadšenie.

 

Čo viete o našej spoločnosti – tu je potrebný absolútny prehľad finančných výsledkov za posledných päť rokov a znalosť vyššieho manažmentu. Protip: vystalkujte ejčáristku a okrem firemných údajov jej prezentujte svoje vedomosti o nej. Napríklad, že ona tam robí už päť rokov, každú stredu spáva s vedúcim marketingu a nevie parkovať. Plus body zaručené.

 

Prečo ste odišli z bývalej roboty – „It is a trap" vykríkol by pri tejto otázke admirál Ackbar. Nepoznáte Star Wars? Tak vám treba. Toto je klasická ejčár vidlička – sťažujete sa? Nechceme vás. O svojej bývalej firme musíte hovoriť pozitívne. Pozitívne opíšete svoje bývalé miesto a dostanete otázku „Tak prečo odchádzate?" A ste v riti. Našťastie čítate tento návod a nie ste v riti. Správna odpoveď znie „Nebolo to nič negatívne, podpísal som však dohodu o mlčanlivosti a tak vám nemôžem povedať detaily." Nesťažujete sa, ukazujete lojalitu a nedávate možnosť na ďalšie otázky. Win-win-win situácia.

 

Vaše silné a slabé stránky – zmysel týchto otázok vedia iba ejčáristi, lebo odpovede všetkých ľudí sú rovnaké. Pravdepodobne sa tým iba testuje výdrž hlasiviek.

 

Kde sa vidíte o päť rokov – tu pre zmenu odporúčam kreativitu, napríklad „Už socializmus ukázal, že plnenie päťročníc je viac efektné ako efektívne, preto sa skôr zameriavam na krátkodobé ciele."

 

Raz za čas narazíte na ejčáristku, ktorá si o sebe myslí, že je psychologička, lebo má v knižnici medzi Matkinom a Urbaníkovou položené Základy psychológie. Takéto typy vám dávajú testy, kreslíte stromy alebo robíte iné zbytočnosti. Tu odporúčam kreativitu – vypýtajte si viac papiera a potom nakreslite strom z vtáčieho pohľadu ako jednu zelenú bodku, v teste s možnosťami si doplňte vlastné možnosti, odlíšte sa od davu.

 

Posledným bodom pohovoru je plat. Málokto to vie, ale tak, ako existuje spovedné tajomstvo, existuje aj takzvané platové tajomstvo, ktoré musia ejčáristi dodržiavať. Preto sa nikdy nepýtajte na plat, ten si musíte zistiť vlastnou šikovnosťou. Ako? Prepadnite svojich budúcich kolegov a s nožom v ruke zistite aký majú plat, najmite si hackera, ktorý sa dostane do intranetu firmy, kúpte bonboniéru účtovničke, možností je veľa. V žiadnom prípade to nie je informácia, ktorú by ste mali dostať od ejčáristu a je chyba čokoľvek sa pýtať.

Na záver je správne prejaviť záujem. Napríklad o svoj výsledok. Môžete sa informovať ihneď slovami „Tak čo, aký som bol?", alebo počkať kým sa vám po pohovore ozvú. Ejčáristi totižto vždy oznámia všetkým kandidátom ich výsledok, niekedy len zabudnú a musíte sa pripomenúť. Preto si zistite ďalší postup, napríklad takto:
„Ozveme sa Vám."
„Kedy?"
„Keď uzavrieme pohovory a vyhodnotíme jednotlivých kandidátov."
„A kedy to plánujete?"
„Mmmm, tak do konca mesiaca."
„Takže ak sa mi do konca mesiaca neozvete, tak Vám môžem zavolať?"
Zaručujem vám, že pri aplikovaní tohto návodu budete mať desaťpercentnú úspešnosť na pohovoroch, pretože ejčáristi postupujú podľa prísne stanovených kvantitatívnych kritérií a výber zamestnanca vôbec nie je subjektívna záležitosť.