Po prečítaní nadpisu ste asi ani náhodou nečakali, že po rozkliknutí vás čaká ďalší hyper mega odborne poučný článok z automobilového priemyslu. Dnes tak trochu o "kožených poťahoch".

Poznáte to všetci, kúpite si "kóódeny óópaťok za čtyli evráá" na Miletičke a on sa vám po týždni intenzívneho visenia v skrini rozpadne. Poviete si... wtf? Something went wrong a nemýlite sa. Po a.) Opasok okolo kože ani nebežal a je z takej umeliny ako väčšia časť tela Pamely Anderson. Neuveríte, ale to je ten lepší prípad, lebo po b.) Je z niečoho ako papier (true story). Pri tom opasku sa možno aj zasmejete a poviete si, kúpim si ďalší, ale keď sa niečo podobné deje pri príplatkovej výbave do auta za niekoľko stovák eur, tak to až také vtipné nie je.

Poťahy textilné, z "umelej kože", kožené...

Klasika, textilný poťah má asi 80% z vás v aute. Nič s nim nepokazíte. Ale na druhej strane, čajočky sa v ňom rozplývať blahom nebudú.

Čo sa týka "umelej kože" (eko kože, syntetickej kože, koženky...), je to asi ten najväčší bullshit, ktorý môžete v aute (aj kdekoľvek inde) mať. Buď to koža je, alebo nie je. Názov "umelá koža" má vo vás evokovať dojem, že to je niečo, čo kožu plnohodnotne nahradí, len je to tak trošku umelé. Opak je bohužiaľ pravdou. "Umelá koža" v sebe spája takmer všetky zlé vlastnosti rôznych poťahových materiálov. V zime je studená. V lete naopak kurevsky horúca. NEDÝCHA. To znamená, že riť a gule sa vám budú na nej extrémne potiť a naviac je aj nepríjemná na dotyk. Jedinou výhodou je, že sa ľahko umýva (approved by parents).

Pri kožených poťahoch platí, že väčšinou nie sú celé z kože. Výrobcovi stačí, aby dosiahol určité percento koženého podielu na poťahu a už ho môže označiť ako kožený. A verte, že túto medzierku v pravidlách aj využívajú. Poctivejší výrobcovia to máju uvedené v cenníku/katalógu, že ide o kombináciu kožených a umelých materiálov, ale mnoho predajcov to tak nerobí a nepovie vám, že časť poťahu je z "umelej kože".

Koža kam sa pozrieš

Stále našťastie existujú poctiví, bohužiaľ prémioví výrobcovia a tí používajú kožu naozaj na celých sedadlách. Ide dokonca o tu najkvalitnejšiu a najjemnejšiu teľacinku aká sa dá zohnať. Jemnejšia by asi bola už len predkožka z barana. Na miesta, kde predsa len kožu nepoužijú (neviditeľné časti, kontaktné plochy...), aplikujú textil, aby aj laikovi bolo jasné, že nás nechcú odrbať osrať oklamať. Bavíme sa teraz o tých najdrahších sedadlách v autách typu DS5, Q7, S-Class a podobne. Proste o autách, ktoré bežný Slovák buď vymení za obličku, alebo si ich kúpi ako po Helmutovi preprdené, polorozpadnuté jazdenky z Nemecka.

Kombinácia kože a "umelej kože"

Toto je ten prípad s tými percentami. Takže koža je použitá len na miestach, kde sa naše telo dotýka sedačky. Čiže stred sedáka a operadla a ich vnútorné bočnice. Sem tam pridajú aj prednú časť hlavovej opierky ak sa im veľmi chce. Boky a celá zadná časť sedadiel býva potiahnutá už spomínanou "umelou kožou". Dokonca ani použitá koža nedosahuje takých kvalít, ako v prípade poťahov o ktorých som písal vyššie (barania predkožka sa nekoná). Poznáte to podľa toho, že nie je taká jemná, má na sebe výraznú textúru a nie sú na nej vidieť dierky po srsti. Ale stále je to aspoň koža, ktorá ako tak dýcha. Na tento druh poťahov sa viaže jedna milá príhoda. Keď som zisťoval na výstave, z akého materiálu sú jednotlivé časti sedačky tuším na BMW X3, tak si ma všimol jeden z návštevníkov. Uznanlivo pokýval hlavou, pohladil sedačku a povedal: "good, very good leather". O to viac bol nemilo prekvapený, keď som mu ozrejmil, že to nie je koža a ako sa veci v skutočnosti majú. Takže sa nenechajte ani vy napáliť a skontrolujte si, ktoré časti sú z akého materiálu ešte predtým, ako si za tie “kožené sedačky“ priplatíte. Lebo dnešné umelé materiály sú skoro na nerozoznanie od prírodných.

Teraz vám v pár bodoch zhrniem ako rozlíšiť "umelú kožu" od prírodnej.

  1. Vzhľad. Napríklad v Renaulte je aj na prvý pohľad jasné, že to koža nie je.

  2. Vôňa. Áno, koža vonia (alebo smrdí, ako pre koho). Takže sa nehanbite a privoňajte si k sedačke. Budete vyzerať trošku zvláštne, ale aspoň sa vyznáte.

  3. Dotyk. Ťažko sa to opisuje, ale je tam rozdiel. Najmä ak s miernym tlakom pohladíte kožu a hneď potom umelinu. Po koži sa vám ruka kĺže ľahšie, je teplejšia a... proste to vyskúšajte a uvidíte. A ak by ste chceli veľmi machrovať, tak sa to volá "haptic feeling".

  4. Vrásky. Po zatlačení prstom na kožu by sa mali vytvoriť vrásky. To pri koženke nečakajte aj keď platí to o skvalitňovaní umelých materiálov.

  5. Naťahovanie. Koža sa nenaťahuje. Ak je materiál čiastočne elastický, koža to nebude.

  6. Zadná strana. Ak nezaberie ani jeden z piatich bodov a stále si nie ste celkom istý. Pohľad zo zadnej strany vás presvedčí. Koženka má na zadnej strane podlepenú takú tkanú alebo pletenú textíliu a koža je zozadu proste koža. Pozrite sa napríklad na vnútro kľúčenky (ak nejakú koženú kľúčenku máte). A ako sa k tej zadnej strane kože dostanete? Najľahšie nožíkom, ale tento spôsob neodporúčam.

  7. Bod pre odvážnych - oheň. Koža nehorí, ale opäť vám to neodporúčam skúšať u dealera na showroome. Predajcovia sú na to dosť citliví.

 

Bonus na záver:

Alcantara®

Tento prémiový materiál drahý asi ako panenská blana jednorožca nie je ničím iným ako obyčajnou umelinou. Kombinujú ho zväčša s kožou. Vyzerá pekne (asi ako brúsená koža), je aj príjemná na dotyk, ale stále je to len syntetická látka a naozaj neviem prečo tak veľmi drahá.

Takže poučení? Nožík so zapaľovačom do vačku a môžete ísť vyberať poťah do auta. Nabudúce si napíšeme napríklad o tom ako chiropraktická lobby núti automobilky vyrábať krivé sedačky. Dočítania nabudúce.