Áno, bol som na gauči a užíval som si to. Nie vždy to bolo úplne príjemné a podľa môjho gusta, ale dalo sa to. V konečnom dôsledku som to zvládol a najmä, ono to vlastne bolo naozaj fajn. Myslím, že som si odniesol zopár zaujímavých myšlienok, vychutnal som si to, čo som nečakal, že si dokážem vychutnať a zmieril som sa s tým, že niektoré veci sa jednoducho robia tak, ako sa robia.
Tak veru, strávil som asi tri dni na gauči a pozrel som si tri české kriminálne seriály. Případy 1. oddělení, Labyrint a Vraždy v kruhu. Čo-to ma prekvapilo, čo-to sklamalo, ale život je už raz taký, že jednu dobrú storku vyváži dvoma sprostosťami.
Tak začnem od najlepšieho. Případy 1. oddělení. Výborný seriál, najmä ak nemáte radi konšpirácie alebo detektívky, v ktorých ide o svetový mier, prezidenta USA a tak. Seriál je inšpirovaný skutočnými prípadmi, čo mu dodáva dôveryhodnosť a o to v ňom aj celý čas ide. Na začiatku máme vždy text o tom, že zločin a spôsob dopadnutia zloducha je autentický, na konci sa vždy dozvieme, na ako dlho skončil v base.
Seriál je postavený najmä na dialógoch a ukážke policajnej práce. Samozrejme, niektoré veci si musí divák domyslieť, ale ak nie je idiot, tak je mu jasné, že niektoré veci sú jednoducho filmovými skratkami. Ale dialógy sú kvalitné, vo vyšetrovacej miestnosti sa vyšetrovatelia rozčuľujú, smejú, vysmievajú jeden z druhého, sú unavení a podobne. Tak nejako si to predstavujem v praxi. Ako plus tiež hodnotím používanie slangových výrazov (sledka, svodka a pod.), ktoré majú autori zrejme z reálnej praxe.
Seriál ako taký sa nesnaží hrať na emócie hudbou a dlhými zábermi, jednoducho ukazuje policajnú prácu. Hercov vyberal niekto, kto má v hlave jasno, a tak sa do postáv hodia a hrajú dobre a prirodzene. Ako milovník britských a severských kriminálok som bol veľmi potešený a nevedel som sa od toho urvať.
Slabším miestom je Bolek Polívka, ktorý mi miestami liezol na nervy. Zaradeniu postavy ako archetypu otca rozumiem, ale uvítal by som iného herca. Inak sa tam chlapi z mordparty kamošia, aj povadia, skoro pobijú, kto chce pozerať na chlapské prostredie, toto je jednoznačná voľba.
Naozaj veľmi podarené a dávam až deväť objasnených prípadov z desiatich. Za postavy, scenár, za to, že sa nehrajú na niečo, čo nie sú, za dobrú réžiu.
Druhý seriál, ktorý som si od našich bratov Slovänov, ktorí sa snažia byť Germánmi pozrel, bol Labyrint. To je taká ponáška na severské kriminálky, čo samo osebe hodnotím pozitívne, tam sa je čo učiť, to bez debaty.
Labyrint je taká zmiešanina Browna (nie Derrena), Bronu a inšpiroval sa aj True detektívom. Je to vidieť na prvé zhliadnutie. Čo je v princípe pozitívum, konečne sa aj „u nás“ nakrúca niečo, čo nie je Panelák alebo Ordinace, vole.
Je to seriál inej sorty ako Případy, skôr hrá na mystično a emócie diváka, postproces sa neorientoval len na strih a zvuk, ale aj na filtre. Efekty nečakajme, ale atmosféra je zjavne upravovaná a hustejšia než v prvom seriáli. Čo je plus. Jednoducho povedané, Případy sú dialógová detektívka, Labyrint je modernejšia vec, vizuál má lepší, ale scenár má u mňa o jeden bod nižšie. Ono ponurá filtrovaná krajina nezachráni horší dialóg. Skvelé je, že ide o sériového vraha, ktorý vraždí podľa obrazov Hieronyma Boscha, jedného z mojich obľúbencov, aj keď o nich hovno viem. Čiže trošku umenia, trošku mystična. A áno, hudba a dlhé zábery na schody. Ak sa vám páčil Naozaj detektív alebo Dan Brown, rozhodne si to pozrite. Sčasti aj ten klasický sever ako Bron/Broen tam je.
V hlavnej role sú dvaja detektívi, ktorí si robia svoju hereckú robotu naozaj poctivo. A k nim pridali Zuzku Kanócz. Vyzerá božsky, nosí okuliare, rieši rébusy, no, viete ako, viete ako. Ale prednáša. Ja neviem, odkiaľ sa to berie, ale slovenskí herci narodení po 1970 prednášajú. Aj keď nadávajú na toho odporného idiota, vola, debila, vždy to povedia, akoby to recitovali na školskom kole Hviezdoslavovho Kubína. Za toto by som vraždil a aj keď sú pekné a majú okuliare, po sexe by určite prišla reč na to, že, moja zlatá, krásna si, múdra si, okuliare máš, ale preboha neprednášaj. Trošku sa uvoľni, dobre, miláčik?
Ja som veľmi dúfal, že ju tam český režisér uzemní, ale nie. Furt prednáša. Videli ste britský film alebo seriál? Škót má škótsky prízvuk, Nór nórsky a tak. Prečo u nás nie? Polovicu viet v zahraničnom seriáli nie je rozumieť, lebo buď hundrú, kričia, alebo len tak drístajú. Presne, ako si situácia vyžaduje. U nás nie. Asi Kraus zakázal. Ale spomeňte si na Kone na betóne... to sa vtedy ešte naozaj hralo.
Seriál u mňa získava o jedno mŕtve telo menej než predošlý. Natočený je výborne, pointu má, mystériu tiež, ale realita pokrivkáva. Ale inak naozaj dobré a kvalitné. Problematickejší je posledný diel, ale rozuzlenie sa odohráva v typicky britskej detektívkovej atmoške (horiaci krb, tehlová stena a topánky na schodoch), tak to beriem. Ono uzavrieť mysteriózny príbeh nejako normálne je jednoducho problém. Každopádne, odporúčam pozrieť.
Tretí seriál, ktorý som si pozrel, boli Vraždy v kruhu. On ten kruh odkazuje na zverokruh. To je problém. Nie preto, že zverokruh je volovina ako taká, ale v prvých dvoch-troch dieloch to lezie neskutočne na nervy. Je to založené na dialógoch, ale snaží sa to hrať na city. Taký prechod medzi dvoma spomínanými. Totiž, pri „real“ seriáli vieme odpustiť absenciu hlbšej myšlienky, pri druhom type vieme odpustiť realizmus. Ale toto sa snaží o oboje a aj keď je Trojan dobrý ako vždy, nie je to ono. Z týchto troch najhoršie. Ale aj tak stokrát lepšie než Panelák. Ergo Trojan: v princípe hrá dobre, ale ja si ho navždy zapamätám, ako ide cez celú Prahu na paleťáku. Sorry, u mňa to nie je detektív.
Celkovo o mŕtvolu a pol menej než Labyrint.
Dovolím si, lebo mi nikto nebráni, krátku úvahu. Tri seriály, české, toť od bratov. A o niekoľko pomyselných stupienkov inde než naša tvorba. Prečo? Prvý a najlepší nepotrebuje efekty ani hranie sa na mysteriózno, druhý na tom sčasti stavia, ale zjavne je to realizovateľné... prečo u nás polovicu TV produkcie režíruje/produkuje/scénaruje Kraus? Prečo naši herci prednášajú, keď majú nadávať jak maďarský kočiš? Prečo je u nás všetko akože? Východniarsky alebo iný prízvuk je akože, maďarský je akože. Prečo u nás robí všetko jeden človek, ktorý je dnes už len šmišny a zaspal v časoch Walta Disneyho jak Šípková Ruženka?
Náklady na detektívku bez efektov nebudú iné než na Panelák, snáď len lokácie prenajať. Tak prečo dofrasa naši herci prednášajú a naši scenáristi považujú za vtipného nejakého poloidiota s kvázi maďarským prízvukom? Na Silvestra OK, ale robiť z toho seriály?
Slovenskej tvorbe udeľujem každý jeden polámaný prst z každého.
