Kamarát má parádne auto, luxusnú limuzínu Octavia Tour II. benzín, 1,6 MPI, SOHC, 75 kW, metalíza, elektróny, skrátka kundolap ako z filmovej série Fast & Furious. Keď prejde autom pomaly cez mesto, s pootvorenými oknami a dievčiny počujú "tuc tuc, čo ti jebe, čo ti jebe", odpadávajú v mdlobách. Už aj rozmýšľal, že namontuje dopredu radlicu, takú ako má snežný pluh. Jeho radlica však nebude odhŕňať sneh, ale púze mladé odpadnuvšie krásavice. No.
Jedného dňa šoféroval a na budíkoch, ktoré má počas šoférovania pod nosom, pribudol svietiaci symbol žiarovky. Tento symbol neúprosne svietil a keďže inokedy je zhasnutý, pochopil, že auto mu chce povedať niečo dôležité a pravdepodobne to bude dačo o svetlometoch. Vyšiel pred auto, začal analýzu a veru zistil, že predný svetlomet na šoférovej strane prestal metať svetlo.
Povedal si:
"Ajhľa! Hrom do pažítky, vypálená žiarovka."
Kúpil žiarovku H7 a išiel domov, bola už tma, po tme je výmena nemožná, stačí to skúsiť na ďalší deň. Je to predsa bežná vec a táto mŕtva žiarovka bola už tretia za približne štyri roky. Čo je zaujímavé, predošlé výmeny žiaroviek nechal veľkoryso na odborníkov v servise. Raz mal totiž ruku v sadre (to bolo, keď sa pokazila žiarovka prvýkrát), druhý raz pršalo a nechcelo sa mu vymieňať žiarovku v daždi. Čiže teraz neboli výhovorky a nemá Parkinsona, jemná motorika slabý podpriemer (kúzelník by z neho nebol), prehlásil teda, anciáša jeho, ja tú žiarovku vymením, nie som predsa AŽ také nemehlo. Okrem toho žiarovka je aj v povinnej výbave (?) a viac-menej každý šofér by mal byť schopný nefunkčnú žiarovku vymeniť. V lete, v zime, v mraze, v daždi, v bezvetrí či v uragáne, ráno, večer, v noci.
Doma otvoril firefox a hľadal postup, ako vymeniť žiarovku v tomto konkrétnom aute, našiel návod, zapamätal si ho a išiel k autu. Otvoril kapotu, lokalizoval svetlomet a začal proces výmeny... Vysunul svetlomet. Prístup nebol ideálny, no zatiaľ to bolo v poriadku. Odkrútil gumový bazmeg a uvidel objímku žiarovky zozadu. Postupoval podľa návodu, odklikol zvláštne tvarovaný drôtik v tvare písmena U, ktorý pritláčal žiarovku zozadu a tadaaaa, drôtik vypadol z takej prapodivnej drážky. V tej drážke držal pomocou skrutky a spodného pliešku. Kdesi hlboko v modzgu sa objavil prvý tieň pochybností, že to nepôjde úplne ľahko, no ale veď inžinieri v Škodovke iste urobili svetlá tak, aby sa pri vypálení žiarovky za 6,- euro nemusel meniť celý svetlomet v cene 200,- eur, však? Hahahahahahaahahaaaaaahaaaaa, boha.
Ďalej už len stručne, vymenil žiarovku a začal skladať svetlomet do pôvodného stavu. A prišli prvé komplikácie. Zistil, že do otvoru vo svetlomete vopchá len jednu ruku. Ten skurvený drôtik (v návode pomenovaný ako "pružné drôtené očko") bolo treba vtlačiť do dvoch divných mini zárezov, aby pritláčal žiarovku, potom ešte aj dotiahnuť jednu skrutku. Jednou rukou. Na čelo vystúpili prvé kropaje potu a prišiel náznak nevoľnosti. Kurva, len žiadna panika, musí sa to dať urobiť, však? Áno, poďme, možno keby skúsil vopchať do toho otvoru aj druhú ruku, aby ten zasraný krypto-komunistický skokotený zakrivený vyjebaný drôtik mohol otočiť tak, ako bol pred opravou, možno by to predsa išlo, alebo keby tam dal skrutkovač, alebo keby imbecil radšej išiel do servisu ako minule... Vydýchal sa, poprechádzal okolo auta a znovu zaostril zrak na tú výzvu. Rozmýšľal, že kúzelníci vedia rôzne parádne finty, čarujú s prstami a vedia úžasné veci, no nechcel už ísť znova do bytu a začať s prvou lekciou pre kúzelníkov samoukov z youtube, aj tak by to už bolo príliš neskoro.
Nádej svitla, keď sa ukázal sused idúci okolo a súcitne vyzvedal, no ako, čo nové, čo je s autom, ako to ide? Vtedy už bolo jasné, že sa stala chyba, ktorej vyriešenie je mimo schopností opravára samouka a bez slov ukázal susedovi o čo ide. Sused zahmkal, chytil náradie, majiteľ auta prešiel do úlohy diváka. Sused je cudzinec, tá komunikácia bola zábavná, skrátka logicky to vyzeralo, že keď povolí jednu skrutku (na obrázku je dole, presne v strede), potom MOŽNO ten debilný drôtik zapadne tam, kde má byť a hotovo. Áno. Určite. Jasné. Inak to nemôže byť. Čiže povolil skrutku a do predného priestoru svetlometu, ktorý je mimo dosahu (bez kompletnej deštrukcie svetla), sa odvalil zvláštny magický osemhran, z akéhosi chrómovo-plastového materiálu. Ten obklopuje teleso žiarovky a slúži na to, aby svetlo, ktoré metá žiarovka, bolo pekne rozptýlené pred auto v ideálnom svetelnom kuželi. Čiže osemhran odpadol a sused pustil náradie a povedal, teraz to je asi ozaj pokazené. Už musím ísť domov. Čau.
Kamarát si povedal... je to celé zle. Mal som predsa ísť do servisu. Nasledujúci deň je v servise a vysvetľuje fešákovi, ktorý má na starosti príjem áut do opravy, akú katarziu zažil. Aha, tá hranatá kokotina sa ráčila odlomiť tam dopredu, kde sa ozaj nedá nijako dostať. Fešák prišiel k autu a keď videl odvalenú súčiastku zahlásil:
"Jaaaj, no to treba nové svetlo!!!"
Majiteľa auta obchádzal infarkt, ale statočne vydržal a nesmelo sa opýtal:
"Koľko stojí nové svetlo?"
"Že ste to vy, pán Šikovný, pozrite, aha, 200,- euro, môže byť? Len tu a teraz a len pre vás!!!"
Hlavný hrdina je zvyčajne slušný človek, no nemá miliardy a celkovo sa necíti úplne komfortne, keď zrazu treba vyvaliť 200 euro, preto nevydržal a na plnú hubu z neho vypadlo:
"Do paroma!!!"
Čo teraz? Zalovil v pamäti a spomenul si na jedného automechanika, ktorý mu kedysi dávno opravoval iné auto. O 5 minút bol u neho, majster mal vybraté svetlo a urputne sa snažil dať ho dokopy. Za ďalších 40 minút bolo svetlo opravené a namontované. Jediná chybička bola, že hranatá chujovina ostala mierne zdeformovaná a svetlomet na počudovanie svietil silnejšie. Majstrovi mechanikovi stačilo 10,- euro za opravu. Ak ste vládali dočítať až sem, teraz príde ponaučenie. Kašlite na hrdosť a ak neskladáte mikro modely lietadielok v mierke 1/25000, ak nemáte kúzelnícke prsty a chróm-molybdénové damaškovo oceľové nervy, dajte si vymeniť žiarovku v servise. Úplne bez hanby. Jeden kamarát hovoril…
p.s.
Autor silno sympatizuje s hlavným hrdinom knihy Hlava XXII. Kapitola Havermeyer, Yossarian sleduje Orra, ako skladá ventil do piecky. Jožo Heller to dokonale vystihol.
